Reštaurátorské práce

Historické dielo s výnimočnou ikonografiou, spojené s rodom Séči, ktoré zdobí fasádu historickej budovy pod Majerom, Podarilo zacho-vať vzácnu nástennú maľbu, ktorá je jedinečným svedkom duchovného a kultúrneho odkazu šlachty 17. storočia. Historický kontext V Jurkovichovej práci Zvolenská Ľupča dejiny hradu a panstva nachádzame detailnú čiernobielu reprodukciu maľby, sprevádzanú popisom: Obraz Panny Márie darovaný rodinou Séči. Na nasledujúcej strane je uvedený stručný opis: Z obdobia Séčiovcov sa zachovala aj nástenná maľba na vonkajšej stene dôstojníckeho bytu pod hra dom, ktorá zobrazuje Pannu Máriu s dietatom, a pri jej nohách uhorský znak a erb rodu Séči, Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ide o unikátny vizuálny dôkaz patronátu rodu Séči, charakteristického pre šľachtu 17. storočia. Táto forma spojenia náboženstva, štátnej moci a rodovej identity sa v tomto pripade prejavila v podobe monumentálneho diela na budove pod hradom Ľupča. Jeho historická hodnota presahuje dejiny samotného hradu a obce, pretože má význam aj v širšom kontexte dejín šachty a správy hradných panstiev. Dielo Panna Mária, Pomocnica kresťanov, s dietatom Ježíš bolo reštaurované v období od 5. mája do 3. júna 2025 na základe objed- návky Správy NAPANT-u Banská Bystrica, Slovenská Ľupča.

Rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla v obci Jahodná je pôvodne barokovo-klasicistická jednoloďová stavba postavená v rokoch 1748 – 1750. Donátormi kostola boli Esterházyovi. Základné informácie a história: Architektúra: Kostol je jednoloďová stavba s polkruhovým oltárnym uzáverom a vstavanou vežou, zaklenutá pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým rámom. Výstavba a vysvätenie: Postavený bol v rokoch 1748 až 1750 a zasvätený bol apoštolom svätému Petrovi a Pavlovi podľa dňa vysvätenia. Požiar: V roku 1877 postihol obec rozsiahly požiar, ktorý zničil strechu kostola, vežu a organ, a poškodil zvony. Úpravy: Kostol prešiel úpravami po požiari v roku 1882 a neskôr aj po druhej svetovej vojne, kedy bol aj prefasádovaný. Najstaršia budova: Je považovaný za najstaršiu verejnú budovu v obci. Farnosť: Je farským kostolom farnosti Jahodná, ktorá patrí do dekanátu Dunajská Streda a Trnavskej arcidiecézy.

Staré Hory sú mariánskym pútnickym miestom s bohatou tradíciou. Viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska. Starohorský kostol s milostivou sochou Panny Márie a Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim, ale aj neveriacim. Pútnici príchádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia a v duchu myšlienky "Per Mariam ad Jesum" pretrvávala aj v nasledujúcich storočiach. So žiadosťou bystrického biskupa Františka Berchtolda primäli pápeža Pia VI., aby v roku 1780 udelil Starým Horám zvláštne privilégium. Týmto privilégiom bola návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou odmenená plnomocnými odpustkami. Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie. V 19. storočí priniesol prameň Studničky uzdravenie vtedajšiemu farárovi Matejovi Hrivňákovi, ktorý z vďačnosti dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k studničke. 28. júna 1942 bolo toto vzácne miesto ale aj nová socha Panny Márie slávnostne posvätené banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom.V roku 1990 bol starohorský kostol Navštívenia Panny Márie významenaný titulom Bazilika minor. Na tejto významnej udalosti spojenej s pontifikálnou sv. omšou, ktorú celebroval biskup Rudolf Baláž spolu s biskupom emeritom Jozefom Ferancom a asi 40 kňazmi sa zúčastnilo asi 12 000 pútnikov.

Farnosť Rabča sa nachádza v námestovskom dekanáte spišského biskupstva. Spomína sa v roku 1564 v daňových súpisoch Oravského panstva.No ako existujúca je už zaznačená na rukopisnej mape z roku 1550. Od roku 1656 patrila Rabča do rabčickej farnosti, predtým do trstenskej. V roku 1658 Rabčania postavili vo svojej dedine kostolík a v roku 1711 vybudovali nový, keďže pôvodný už nevyhovoval. V roku 1771 bola postavená farská budova a v roku 1772 zriadená farnosť. Farský kostol je zasvätený Navštíveniu Panny Márie.

Krupský kaštieľ, jedinečné dielo klasicistickej vidieckej architektúry na území Slovenska, bol sídlom rodiny Brunsvik – neskôr (po praslici) Chotek. Kaštieľ v minulosti hostil uhorskú i európsku smotánku. Pobýval tu aj významný umelec Ludwig van Beethoven, ktorý mladé dámy z rodiny Brunsvikovcov vyučoval hre na klavíri. Azda najvýraznejšou osobnosťou žijúcou v kaštieli je Mária Henrieta Choteková, prezývaná aj ako Ružová grófka. Ambiciózna žena vybudovala na území Dolnej Krupej najväčšie rozárium v Strednej Európe. V kaštieľskom rozáriu sa nachádza odroda ruže, ktorú vyšľachtila a vyšperkovala do dokonalosti sama pani grófka. Dolná Krupá miestom, kde Ludwig van Beethoven (1770 – 1827) skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu. Kaštieľ patriaci rodine Brunswickovcov mal skladateľ navštevovať v rokoch 1800 až 1806. Viaceré skladby venoval aj Brunswickovcom a vďaka nim sa zoznámil aj so svojou celoživotnou láskou. Počas svojho pobytu v kaštieli pravdepodobne skomponoval aj známu Sonátu mesačného svitu.

Okolo roku 1300 dal postaviť v Palúdzke šľachtic Ondrej pre vlastnú potrebu kostol zasvätený sv. Jánovi apoštolovi. O niečo neskôr dali jeho príbuzní, zemania v Bodiciach, postaviť s finančným prispením župana Donča kostol svätého Ladislava. Kostol v Palúdzke mal od začiatku len privilégium cintorínskej kaplnky, podriadenej farárovi vo Svätej Mare. Farským kostolom sa stal, podľa údajov v staršej literatúre, v roku 1307. Neskôr vznikol spor o farské práva a právomoci nad obcami Kamennou Porubou a Pavčinou Lehotou medzi farárom Petrom v Palúdzke a farárom v Bodiciach.

Kostolík sv. Alžbety v B. Bystrici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom. To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever – juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne. Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul.